Jadrom tejto práce je pokus o rozpracovanie termínu banálne zlo ktoré po prvý krát použila Hannah Arendtová v súvislosti s Adolfom Eichmannom Z interpretácie Arendtovej chápania zla sa pozornosť presúva na skúmanie konformizmu vstupu kritéria efektivity do ľudského konania a absolutizácie jednej hodnotovej perspektívy Novosť banálneho zla a základný odklon od tradičných výkladov spočíva v tom že toto zlo nepáchajú jednotlivci motivovaní túžbou po moci ale obyčajní ľudia ktorí si svedomito plnia svoje povinnosti vymedzené ich sociálnou rolou a úlohou v spoločnosti Na pozadí tohto problému sa v práci postupne rozvíja výklad etického konania ktoré je konfrontované s bezmyšlienkovitým nasledovaním morálnych pravidiel Na základe výkladu etiky v Aristotelovom diele Etika Nikomachova je pojem etiky rozšírený o existenciálnu štruktúru zmyslu ľudského konania Takéto chápanie etiky kladie do popredia namiesto absolútneho zmyslu akým bola pre Eichmanna povinnosť voči Vodcovej vôli pluralitu partikulárnych zmyslov ktoré sa vyjavujú až v konkrétnej situácii ľudského konania Táto pluralita poukazuje na hodnotovo nejednoznačný charakter nášho konania a potrebu zohľadňovať medze a konečnosť nášho rozumenia svetu
