Kniha sleduje konštituovanie rozvoj transfer a adaptáciu sociálneho katolicizmu v prvej polovici 20 storočia Sociálny katolicizmus nie je chápaný len ako koncept definovaný oficiálnym učením cirkvi v podobe encyklík ale predovšetkým ako kolektívna sociálna prax prítomná v spoločnosti pod rôznymi podobami Z tejto perspektívy sa práca snaží zamýšľať aj nad prístupom sekularizačných teórií a nad úlohou náboženstva v modernej spoločnosti Analýza sociálno katolíckeho hnutia je prezentovaná v dvoch rozdielnych národných kontextoch: belgickom a československom Ich komparácii je venovaná predovšetkým druhá časť práce ktorá mapuje pôsobenie sietí a aktérov sociálneho katolicizmu naprieč oboma krajinami Zameraním sa na fenomén sociálneho katolicizmu ku ktorému štúdia pristupuje ako k diskurzu i sociálnej praxi sa autor snaží o posilnenie väzieb medzi cirkevnými sociálnymi a kultúrnymi dejinami
