Ruskí autori jeho životopisu sa v tejto knihe svedomito usilujú oddeliť mystifikácie od podložených faktov a ukázať Krivošov fascinujúci život v reálnom svetle Tento polyglot so širokým spektrom záujmov bol z matkinej strany bratrancom slovenského tolstojovca Dušana Makovického Od mladosti bol otcom vedený k obdivu k Rusku a jeho kultúre a stal sa nadšeným rusofilom a spočiatku aj stúpencom myšlienok L N Tolstého Aj z tohto dôvodu – a údajne aj na radu Svetozára Hurbana Vajanského odišiel v roku 1886 študovať orientálne jazyky na petrohradskú univerzitu Ako dvadsaťtriročný prijal ruské poddanstvo a natrvalo sa tam usadil O návrate domov uvažoval len raz keď sa moci ujali boľševici tí však mali s jeho vedomosťami iné plány Od roku 1893 slúžil v oddelení pre cenzúru zahraničných novín a časopisov v „čiernom kabinete“ kde otvárali a čítali súkromnú aj diplomatickú korešpondenciu a využívali Krivošove jazykové znalosti – ovládal všetky slovanské väčšinu európskych a viaceré iné jazyky vrátane sanskritu a čínštiny ako aj umelé esperanto či volapük Krivoš súčasne pracoval v tajnom oddelení Policajného departmentu ako prekladateľ a dešifrovateľ viedol stenografickú službu v Štátnej rade a Štátnej dume slúžil v „Tajnej kancelárii“ pri Generálnom štábe námorníctva a na celom rade iných miest Bol viackrát zatknutý a obvinený zo špionáže niekoľko rokov strávil vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch
