Vladimír Fajnor narodil sa 23 októbra 1875 v Senici zomrel 5 januára 1952 v Bratislave Bol najvýraznejšou slovenskou právnickou osobnosťou prvej polovice 20 storočia Svoju právnickú dráhu začal ako advokát vo Zvolene Popri advokátskej činnosti založil Zvolenské noviny a neskôr s kolegami aj Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň Po vzniku Československa a krátkom pôsobení vo funkcii zvolenského župana ho vymenovali za prezidenta Súdnej tabuly v Bratislave V roku 1920 bol spoluzakladateľom spolku Právnická jednota na Slovensku a členovia ho zvolili za svojho starostu Uvedený spolok okrem iných aktivít prevzal vydávanie časopisu Právny obzor a V Fajnor bol 16 rokov jeho hlavným redaktorom Pôsobil aj na novovzniknutej Právnickej fakulte Univerzity Komenského V Bratislave kde v roku 1922 habilitoval a v roku 1936 ho vymenovali za profesora občianskeho práva Zaslúžil sa o položenie základov slovenského právneho názvoslovia a jeho rozvoj Publikoval aj v oblasti právnej histórie a súkromného práva V Fajnor bol dvakrát ministrom unifikácie a jeden raz ministrom spravodlivosti Pôsobil v úradníckych vládach a vždy ako nestraník V roku 1930 ho prezident T G Masaryk vymenoval za prvého prezidenta Najvyššieho súdu ČSR V roku 1939 odišiel do penzie a celú druhú svetovú vojnu prežil v Čechách Po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov ktorých nominovali a zapísali do zoznamu členov Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu
