Voľby sú základným predpokladom pre fungovanie reprezentatívnej demokracie na ktorej sú súčasné demokratické štáty Slovenskú republiku nevynímajúc založené Fundamentálnym princípom bez ktorého o demokratických voľbách v žiadnom prípade nemôže byť ani reč je princíp všeobecnosti volebného práva Všeobecnosť volebného práva znamená že volebné právo by malo patriť prakticky každému dospelému občanovi alebo obyvateľovi a že z výkonu tohto práva by nemal byť nikto vylúčený bez závažného verejného záujmu Po viac ako dvoch storočiach úsilia o zrovnoprávnenie všetkých ľudí v prístupe k voľbám ktoré prebiehalo prostredníctvom odstraňovania najrôznejších cenzov volebného práva môžeme dnes konštatovať že v demokratických štátoch je volebné právo chápané ako skutočne všeobecné Vyvstáva preto otázka či má vôbec ešte význam skúmať otázku všeobecnosti volebného práva aj v 21 storočí Pre kladnú odpoveď však existuje hneď viac dôvodov Jedným z nich je najmä skutočnosť že aj napriek tomu že volebné právo formálne patrí takmer každému nemusí to vždy korešpondovať s praxou Nie je totiž vylúčené to že niektorí voliči nebudú môcť prakticky svoje volené právo uplatniť a to z dôvodov rôznych životných situácií ktoré volebné zákonodarstvo nepredpokladá a nerieši Je to teda praktická uplatniteľnosť všeobecného volebného práva ktorá je v centre pozornosti tejto vedeckej monografie Tá sa preto snaží odpovedať na otázku či je princíp všeobecnosti volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečený aj z materiálneho hľadiska alebo naopak či slovenský právny poriadok z praktického výkonu volebného práva stále niektoré kategórie voličov vylučuje Monografia sa skladá z piatich kapitol Prvá kapitola je venovaná voľbám volebnému právu a princípom volebného práva vo všeobecnosti vďaka čomu vytvára nevyhnutný predpoklad pre pochopenie ďalej analyzovanej problematiky Druhá kapitola je následne venovaná osobitne princípu všeobecnosti volebného práva vrátane rozsiahleho historického exkurzu za rôznymi obmedzeniami volebného práva v minulosti Tretia a štvrtá kapitola sú už venované princípu všeobecnosti volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky Predmetom výkladu je najskôr formálne poňatie tohto princípu teda to komu by volebné právo u nás malo patriť Po ustálení subjektov ktorým právny poriadok volebné právo priznáva nasleduje materiálny pohľad na problematiku čiže analýza toho komu volebné právo skutočne patrí Súčasťou tejto časti je aj posúdenie viac prípadov keď voličovi síce volebné právo formálne patrí no prakticky mu v jeho výkone môže brániť napríklad nespôsobilosť dostaviť sa do volebnej miestnosti nespôsobilosť upraviť hlasovací lístok nezdržiavanie sa v mieste pobytu alebo iná podobná skutočnosť Záverečna kapitola obsahuje okrem zhrnutia predchádzajúcich záverov aj viac legislatívnych návrhov ktoré by do budúcnosti mohli prispieť k tomu aby volebné právo mohol v praxi vykonať každý komu ho právny poriadok priznáva Monografia je síce určená predovšetkým adresátom odborne sa venujúcim problematike volieb volebného práva a ústavného práva všeobecne no nepochybne zaujme aj širšiu verejnosť Rovnako totiž môžu slúžiť ako doplnkový študijný materiál pre študentov právnických fakúlt a iných spoločenskovedných disciplín a vzhľadom na svoju orientáciu na praktické problémy môže zaujať aj ďalších čitateľov
