Kríza politickej kultúry recidíva extrémnych ideologických hnutí a rastúci pocit odcudzenia obyvateľov demokratických štátov od vlastných zastupiteľských inštitúcií a elít predstavuje výzvu nielen pre praktickú politiku ale aj pre teoretické uchopenie súčasných problémov Kolektívna monografia troch autorov členov Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave predstavuje reflexiu súčasnej krízy demokracií v postkomunistických krajinách videnú v širšom časopriestorovom kontexte a teoretických súvislostiach Tri kapitoly predstavujú v danom poradí: 1 teoretický úvod do problematiky demokracie stability a zmeny politického systému P Krištof 2 kritickú reflexiu a anamnézu vývoja smerom k súčasnej krízovej situácii v postkomunistických krajinách aj v rozvinutých demokraciách spolu s náčrtom možných perspektív vývoja a výzvou k ďalším úvahám a bádaniu T Zálešák a nakoniec 3 úvod do problematiky historickej genézy súčasného nacionalizmu na Balkáne s dôrazom na spoločnosť Slovinska od slovinského autora prof U Pinteriča Historický rozmer preberanej problematiky sa prejavuje aj v odsekoch venovaným neopomenuteľnej skutočnosti totalitných režimov 20 storočia najmä v kapitole 2 Totalitné extrémne a im príbuzné ideologické hnutia predstavujú zároveň predmet bádania v súvislostiach interdisciplinárnych z ktorých niektoré sú v práci naznačené Vzhľadom na rozsah je treba dané kapitoly chápať predovšetkým ako stručný úvod do oveľa rozsiahlejšej problematiky a predstavenie výzvy ktorá napriek už dnes objemnému spracovanému materiálu trvá a dnes opäť nadobúda na naliehavosti vo vysoko znepokojivých súvislostiach Ide o úlohu v ktorej sa potreba vyrovnávania sa s minulosťou spája s potrebou čeliť opätovnému ohrozeniu konštitúcie slobody a zastupiteľskej demokracie v mene rôznych falošných ideologických alternatív
