Aký prísľub nám dávajú rýchlo sa rozvíjajúce digitálne technológie pre zlepšenie nášho života? A neprerastú nám čoskoro cez hlavu? Slovenský IT špecialista Miroslav Pikus sa vo svojej eseji Počítač v meste pozrel na problematiku ich zavádzania do spoločnosti Vynálezy ako sú inteligentné pouličné lampy či odpadkové koše so senzormi majú nepochybne potenciál spraviť naše okolie bezpečnejším krajším a efektívnejšie spravovaným Počítačové a telekomunikačné firmy ktoré ich sebavedomo ponúkajú si však neuvedomujú že vhupli do už veľmi rozvinutého umenia a zabehnutého poznania o ľudskom spolužití S nasadením týchto technológií v zložitom prostredí miest a obcí totiž súvisia aj rôzne ťažkosti či riziká a ich fungovanie treba chápať v kontexte celej ľudskej spoločnosti Na mieste je otázka či skutočne vieme čo robíme Rovnako netreba prehliadať jednoduché a bystré riešenia ktoré nevyžadujú zložité technológie a máme ich poruke Múdre mesto nevytvorí sám magistrát Ale ani korporácie či aktivisti Dokážu to len všetci spolu a budú im v tom musieť pomôcť tí najdôležitejší obyvatelia Lebo čo je mesto ak nie jeho ľudia?