Publikácia oboznamuje s korešpondenciou jednej z najvýznamnejších postáv protikomunistickej rezistencie na Slovensku – študenta medicíny Alberta Púčika 7 október 1921 Dolné Motešice okr Trenčín – †20 február 1951 Bratislava A Púčik svoj nesúhlas s politickými pomermi po roku 1945 prejavil tým že sa zapojil do letákových akcií Toto angažovanie mu vynieslo prvé zaistenie a proces 25 októbra 1946 s trestom 7 mesiacov väzenia hoci vo vyšetrovacej väzbe strávil 11 mesiacov Krátko po prepustení z väzby však nasledovalo zaradenie do pracovného tábora v Ústí nad Oravou na 6 mesiacov Púčik po týchto skúsenostiach začal pochybovať o možnosti zaradiť sa do normálneho života a dokončiť si bratislavské štúdiá Keď dostal ponuku emigrovať do Rakúska využil túto možnosť a v novembri 1947 skutočne ilegálne prekročil štátne hranice Zapojil sa do skupiny spravodajských aktivistov Jozef Vicen a Jozef Mikula ktorá bola v kontakte s americkou CIC Niekoľkokrát prekročil štátnu hranicu aby získaval informácie a organizoval protikomunistický odboj Jeho pohyb po Slovensku však zaregistrovalo vojenské obranné spravodajstvo a nasadilo naňho svojho agenta Nasledovalo zaistenie A Púčika 4 januára 1949 tvrdé vyšetrovanie a napokon súdny proces pred Štátnym súdom v Bratislave 21 mája 1949 Súdny senát ho odsúdil na doživotie a odvolací senát Najvyššieho súdu po zákulisných machináciách dňa 16 septembra 1950 zmenil rozsudok na trest smrti Ten istý prípad postihol aj ďalších dvoch z Púčikovej skupiny – Antona Tunegu a Eduarda Tesára Trest smrti bol vykonaný v Bratislave 20 februára 1951 Výber korešpondencie A Púčika zachytáva obdobie od jeho vysokoškolských štúdií v Bratislave až po jeho násilnú smrť Ide o časové rozpätie ohraničené rokmi 1944 – 1951 Dielo prináša kolekciu 84 listov ktoré odzrkadľujú jeho zmýšľanie odkrývajú jeho vnútorný svet ale vovádzajú nás aj do rodinných pomerov priateľských vzťahov a dobových spoločenských pomerov na Slovensku
