Predložená publikácia nie je v našich končinách celkom bežným pojednaním o portrétnom žánri v ranom novoveku Jej ambíciou nie je pozerať sa na portrét cez optiku pomyselných súradníc „doba – dielo – umelci – objednávatelia“ Naopak zámer tejto knihy je skôr hĺbková analýza niekoľkých celkom bazálnych otázok týkajúcich sa samotnej povahy a podstaty portrétu ako špecifického dobového obrazového fenoménu v novovekých dejinách Vie si čitateľ v dnešných podmienkach všeobecnej presýtenosti portrétmi a za situácie keď na ich vytváranie celkom stačí dotknúť sa smartfónu predstaviť ako portrét na ľudí účinkoval v 15 storočí? Ako „magicky“ a zároveň „pragmaticky“ boli vlastne až do vynálezu fotografie obsahy významy a funkcie tohto žánru? Autorka kladie za cieľ naviesť diváka na hlbšie uvažovanie o problematike portrétu v ranom novoveku „skrze texty“ Viac než samotné portréty obrazy sú tu teda čitateľovi ponúkané smerodajné dobové traktáty a iné odborné i laické pojednania o portréte Tento pôvodný portrétny diskurz je paralelne reflektovaný autorkou v rámci diskurzu súčasného teda v kontexte aktuálnych metodologických pohľadov a konkrétnych interpretačných prístupov k danému žánru ako je napríklad Beltingova „antropológia obrazu“ Freedbergove a Mitchellove úvahy o „moci obrazu Gellova téza o „umelcovi ako okultnom technikovi“ smerujúce konkrétne v portrétnom žánri k Marinovým a Burkeho interpretáciám vladárskych portrétov ako prostriedkov k ovládnutiu publika
