Predložená práca je z hľadiska svojho obsahu zameraná na analýzu súčasnej právnej úpravy inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu a to najmä s ohľadom na relatívne nejednoznačnú rozhodovaciu prax slovenských ale aj českých súdov ktoré sa okrem postupného a relatívne ťažkopádneho vysporiadania sa s definovaním obsahu pojmov vymedzujúcich predpoklady pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu obsiahnutých najmä v ustanovení § 42a OZ stretávajú s oveľa ťažším teoretickým a právno aplikačným problémom ktorý spočíva práve v relácii platnosti a účinnosti právneho úkonu Práca je rozdelená na tri kapitoly keď prvá kapitola je venovaná problematike právneho úkonu a jeho náležitostí ako predpokladov jeho platnosti druhá kapitola je venovaná problematike neplatnosti právneho úkonu a tretia kapitola sa zaoberá odporovateľnosťou právnych úkonov ktorá právna úprava je obsiahnutá v zákone č 40 1964 Zb Občianskom zákonníku v znení neskorších predpisov a tiež v zákone č 7 2005 Z z o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov Práca analyzuje tak súčasnú ako aj navrhovanú právnu úpravu odporovateľnosti právneho úkonu a predkladá aj alternatívne riešenie pre jej zakotvenie
