Predkladaná publikácia je medziodborová Po prvýkrát v slovenskej odbornej literatúre definuje pojem „trestnoprávna vina“ ako odlišný od pojmu „zavinenie“ Kriticky hodnotí prax súdov legislatívu a jurisprudenciu zameranú na otázky „trestnoprávnej viny“ ale aj od nej odvodzované vymedzenie pojmov „bezúhonnosť“ a „spoľahlivosť“ v pracovnom a správnom práve Poukazuje na konkrétne pochybenia v množstve zákonov Kritizuje zamieňanie pojmov „odsúdenie“ a s ním súvisiace „zahladenie odsúdenia“ s pojmami „potrestanie“ a „zahladenie potrestania“ a prípady keď v rozpore so zásadou prezumpcie neviny osoby nie sú považované za bezúhonné aj keď sa trestné konanie ktoré voči nim bolo vedené neskončilo vyslovením ich viny ich odsúdením ale zmierom alebo zastavením trestného stíhania Na argumentáciu využíva aj historický exkurz a komparatistiku Publikácia je primárne určená právnickej obci sudcom prokurátorom advokátom legislatívcom vedeckopedagogickým pracovníkom aj študentom ocenia ju však aj zamestnávatelia a zamestnanci ako aj verejné orgány