Prvá kapitola učebnice uvádza čitateľa do štúdia medzinárodných organizácií vysvetľuje základné pojmy hlavné znaky medzinárodnej organizácie V druhej kapitole sú na základe určených klasifikačných kritérií vymedzené hlavné typy medzinárodných organizácií V tretej kapitole sú načrtnuté prístupy hlavných teórií medzinárodných vzťahoch k medzinárodným organizáciám ich vzťahu k štátom a ďalším aktérom ako aj vplyvu na politické bezpečnostné a hospodárske vzťahy Štvrtá kapitola sa zaoberá historickými podmienkami vzniku medzinárodných organizácií a ich vývojom od 19 storočia až po súčasnosť Piata kapitola približuje štruktúru medzinárodnej organizácie z hľadiska jej konštitučných a organizačných prvkov postavenia a úloh jednotlivých orgánov a vzťahov medzi nimi Šiesta kapitola analyzuje pôsobenie aktérov medzinárodnej organizácie a ich vplyv na rozhodovací proces Siedma kapitola sa zaoberá rozhodovaním v medzinárodných organizáciách ako politickým procesom hlavnými spôsobmi prijímania rozhodnutí a jeho výsledkami V ôsmej kapitole je charakterizovaná organizačná štruktúra OSN jej úlohy v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a realizácii mierových operácií Deviata kapitola sa zaoberá Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe jej realizáciou konceptu komplexnej bezpečnosti V desiatej a jedenástej kapitole sa približujú politické a hospodárske podmienky integračných procesov v Africkej únii a ASEAN Štruktúra a obsah učebnice sa opiera o poznatky a metodiku aplikované autorom vo výučbe predmetu medzinárodné organizácie a ich orgány na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave ako aj o jeho dlhoročné praktické skúsenosti získané v diplomacii