Príležitostné žánre zostávali v slovenskej literárnej historiografii doposiaľ na pokraji záujmu a takmer bez reflexie a to i napriek tomu že v súvekej kultúre plnili významnú funkciu v kultúrnej komunikácii ktorá súvisela s aktuálnou dobovou politickou a spoločenskou situáciou A tiež napriek ich výpovednej hodnote smerom k tzv malým dejinám teda k udalostiam v životoch rodov rodín osobností alebo vo vzťahu k lokalitám regiónom či v súvislosti s inštitúciami Potenciál príležitostných textov je široký s presahom do viacerých vedných odborov V širšom význame slova sa totiž „príležitostnosť” prenáša do udalostí a sviatkov rituálov ktorými si komunita pripomína a utvrdzuje to čo patrí do spoločného priestoru hodnôt a prežívania Do príležitostných textov sa prenášali kultúrne kódy a modely ktoré boli podstatné pre napĺňanie predstáv zmysluplného života komunity pre jej koherentné fungovanie
