Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej hontianskej pohronskej a podpolianskej oblasti Podarilo sa mu zapísať 3 078 melódií z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch v rokoch 1922 1924 a 1928 odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie Pre technické problémy nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko politickú situáciu kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu k jej vydaniu za jeho života už nedošlo Prvý druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní registre zoznamy sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály Prílohou štvrtého zväzku je zvukové DVD s reštaurovanými fonografickými záznamami z Literárneho archívu SNK dostupné aj v elektronickom formáte Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou