Tretia zo slávnych „kritík“ Immanuela Kanta patrí medzi najvýznamnejšie diela západného filozofického myslenia V slovenskom preklade vychádza po viac než 230 ich rokoch od svojho vzniku po prvý raz Kant sa v nej pokúša nájsť spojujúci článok medzi prírodou ako predmetom čistého rozumu a slobodou ako predmetom praktického rozumu V jej prvej časti rozvíja svoju filozofickú estetiku ako náuku o estetických súdoch a v druhej teleológiu ako náuku o výklade prírody prostredníctvom kategórií účelu Uplatňujúc koncept súdnosti analyzuje množstvo fenoménov napríklad krásu v prírode a umení originalitu umeleckých diel genialitu vkus vznešenosť či systematickú jednotu prírody Vychádza v edícii Idea v preklade Patrície Elexovej a doslovom Miroslava Marcelliho
