Zámerom je ešte viac rozvinúť makrotému fungovania jazyka a komunikácie v premenlivých sociokultúrnych podmienkach so zreteľom na individuálny aj kolektívny subjekt V tejto premenlivosti je ustálený vývinový proces ktorého obsahom je demokratizácia spoločnosti v spätosti s jej liberalizáciou Sme svedkami gradácie demokracie sociálneho života a slobody jednotlivcov podporovania vôle presadzovať „ešte viac“ demokracie a liberalizmu čo samozrejme prináša so sebou aj problémy naráža na odpor aj vyvoláva obavy z ich eskalácie narúšajúcej poriadok v spoločnosti potrebný pre jej fungovanie bez porúch ohrozujúcich jej pružnú stabilitu Jazyk a komunikácia sú nástrojom i prostriedkom v tomto vývinovom procese a naopak tento proces sa odráža v zaobchádzaní s jazykom a v spôsoboch komunikácie Gradácia demokracie a liberalizmu výrazne zasahuje aj do spisovnojazykového života Na tomto pozadí sa sleduje aktuálny nositeľ štandardnej slovenčiny perspektíva spisovnej slovenčiny s otázkou či sa črtá nový typ materinského jazyka slovenská jazyková vôľa a spisovná slovenčina v sociálnovýznamovej perspektíve ako aj marginalizácia a inklúzia v oblasti jej používania Kladie sa fundamentálna otázku či a v akom zmysle sme oprávnení hovoriť o renaturalizácii spisovného jazyka Táto otázka nás vracia k nazeraniu na spisovnú slovenčinu cez prizmu prirodzenosti a aktualizuje tému vzťahujúcu sa na pomer medzi prirodzenosťou a „umelosťou“ ktorý lingvisti odlišne určujú a to v závislosti od ich metodologickej pozície diferencovanej na pozadí epistemologického protikladu observančný racionalizmus : používateľský empirizmus Návrat k tejto téme je legitímny najmä preto lebo sa dostáva pod svetlo vplyvu súčasnej demokratizácie spoločnosti na zaobchádzanie so spisovnou slovenčinou
