Eschatológia ako náboženský fenomén čiže tematizácia finality ľudského života tzv posledných vecí človeka pozorovateľných z pozície priebežného života ako aj reflektovateľných z transcendentálneho hľadiska Zbásnená eschatológia v poézii 17 až 18 storočia o ktorej sa hovorí v tejto monografii má ohnisko projekcie v okruhu barokovej literatúry písanej predpisovnou formou slovenského jazyka v škále od slovakizovanej češtiny k bohemizovanej slovenčine čiže prirodzene nosná konštrukcia tejto práce sa odvíja na rovine témy Eschatológia ako náuka o posledných veciach je jav chronologický ale aj kairologický V podstate ide o reflexiu cieľa ľudského života ináč povedané aj zmyslu individuálneho ľudského života a ľudskej spoločnosti pravda v perspektíve daného obdobia Základná t j vecná línia tejto práce sa odvíja z barokovej didakticko reflexívnej a duchovnej poézie z hľadiska axiológie v ktorej téma eschatológie dominuje v čom sa zhodujú všetci autori ktorí sa literárnohistoricky alebo literárnoteoreticky zaoberali barokom
