Sociálny, kultúrny a politický rozmer konfesionálneho exilu Uhorska v 17. storočí
Monografia E Kowalskej predstavuje objavný pohľad na fenomén exilu v Uhorsku v období raného novoveku Príbeh exulantov z Uhorska obetí náboženského prenasledovania v dobe vypätej násilne uskutočňovanej rekatolizácie cca 1670 1681 opakoval mnohé z toho ako vládna panovnícka moc postupovala proti protestantom resp ”heretikom„ v iných európskych krajinách Násilné formy rekatolizácie namierené proti celému spoločenstvu boli účinné najmä vo vzťahu k jeho elite: duchovným a učiteľom Ich násilné vytrhnutie z cirkevných zborov radikálne zmenilo nielen osudy ich samých či ich rodín ale celého konfesijného spoločenstva Procesy analyzované v tejto knihe ukazujú že najmä v posledných dvoch jeseň 1673 a jar 1674 nešlo o hľadanie individuálneho podielu na protizákonnom konaní príprava rebélie paktovanie s rebelmi a Osmanmi dehonestovanie katolíckeho náboženstva a jeho symbolov a adresné konanie proti jednotlivým previnilcom ale o uplatnenie princípu kolektívnej viny Kolektívne sa aj uvaľovali tresty medzi ktorými bol exil najčastejšie akceptovanou formou
